Michal Rajniak – „Chcem byť eště lepší a odolnější ako som byl

16 Led Michal Rajniak – „Chcem byť eště lepší a odolnější ako som byl

Michal Rajniak je 27letý rodák z vesnice jménem Hybe. V letošním roce byl účastníkem Mistrovství světa v OCR a spolu se Zuzkou Kocumovou a naším Péťou Vinickým vyhráli opravdu nečekaně (jinak už snad Zuzka ani vyhrávat neumí) titul mistrů světa v týmech.

Michala Rajniaka jsem začala vnímat až teprve v loňské sezóně, kdy se občas vystřídal na stupních vítězů s Peterem Žiškou. Co si budeme povídat, kdokoliv, kdo porazil Petera, byl pro mě tak trochu frajer. A to jsem tehdy ještě netušila, že jsou to parťáci z jednoho týmu. Tedy byli. Ale o tom už nám Michal řekne v rozhovoru.

 Michale, první a velmi originální otázka. Kde se vzal Michal Rajniak na OCR závodech? Kdy jsi začal vlastně závodit a proč? A máš za sebou i Ty nějakou sportovní minulost?

Športoval som už ako malý chlapec. V šiestich rokoch som sa začal venovať bežeckému lyžovaniu, vďaka ktorému som sa dostal aj na Európsky olympijský festival mládeže (EYOWF) v Španielsku. Popri bežkovaniu som sa venoval i atletike, biatlonu a behu do vrchu, v ktorom sa mi podarilo nominovať na Majstrovstvá sveta juniorov vo Švajčiarsku. Potom všetkom som sa chcel vybrať vlastnou cestou a začať s niečím nebezpečnejším, kde nechýba adrenalín. A tak som začal s lezením, snowbordingom, skialpinizmom, raftovaním na divokej vode a paraglajdingom. Stále som sa hľadal. Chýbal mi však pocit pretekania a nové výzvy. Pred necelými troma rokmi, keď som aktívne cvičil a mal 90kg, ma na moje prvé OCR preteky zavolal bývalý kolega Peter Žiška, za čo som mu veľmi vďačný. Bohužiaľ, hneď na prvej prekážke som si zlomil členok a dotrhal väzy. Cesta do cieľa s takou nohou bola naozaj skúška psychiky. To boli moje prvé prekážkové preteky. Hneď na to som bol síce zavretý doma so zlomenou nohou, ale šťastný, že som našiel niečo, čo som hľadal a v čom som sa chcel zlepšovať. A tak som si kúpil knihu tréning väzňa, začal makať a pripravovať sa na ďalšie preteky, ktoré som už chcel dobehnúť do cieľa bez zranenia.

Kdy se tenhle koníček pro Tebe stal vášní a vlastně ses rozhodl dělat ho více než dobře?

Hneď na prvých pretekoch Spartan Race v Maďarsku, kde som sa aj zranil, ako som už spomínal. Druhé preteky boli o pár mesiacov vo Valči. I keď to bola len stredná „super“ úroveň, boli to moje najťažšie preteky, ktoré som absolvoval. Tam som si uvedomil, že toto „trápenie“ a posúvanie vlastných hraníc sa mi páči a chcem byť ešte lepší a odolnejší ako som bol.

Co pro Tebe osobně znamená umístění na předních příčkách OCR závodů? Neptám se na dobrý pocit a nárůst ega, ale ptám se na to, co všechno pro to musíš udělat. Tedy kolik času věnuješ tréninku, jestli je to na úkor kamarádů nebo dokonce i rodiny. Mimochodem, asi to bude zajímat spoustu závodnic. Jsi zadaný? A jestli ne, myslíš, že je to právě kvůli OCR?

Znamená to, že všetko úsilie, ktoré som venoval tréningu a regenerácii môžem zužitkovať na pretekoch. Tam sa ukáže, čo v človeku je, nielen fyzicky, ale i psychicky. Keďže veľa pretekov je hlavne o hlave. Som človek, ktorému ide skôr o zážitok z pretekov, ako ich vyhrávať. I keď by som klamal, keby som povedal, že ten pocit z víťazstva sa mi nepáči. Každý, kto niekedy niečo vyhral, zistil aký je to úžasný pocit. A kto nie, tak verte, že je a je ľahké si naň zvyknúť. Preto som rád, že som mal v živote nielen víťazstvá, ale aj prehry, ktoré ma držia pri zemi. Dúfam a verím, že mi ego s príchodom víťazstiev nestúplo a ani nestúpne. Tréningom a pretekom venujem naozaj veľa a ide to pravdaže na úkor kamarátov, rodiny a bohužiaľ i priateľky. Som však rád, že všetci to chápu a vedia, že keď si nájdem kúsok času, tak sa ho snažím využiť so všetkými najlepšie ako viem. To, že som zadaný, ste už zistili a som rád, že mám pri sebe niekoho, kto má podobné záujmy ako ja a kto ma podporuje v tom, čo robím.

Lidé Tě znají z týmu EOR (ExtremeObstacleRunners), ale je známo, že v tomto týmu už nejsi. Řekneš nám, co se stalo a kde teď tedy běháš? Je tato změna pro Tebe v něčem zásadní? Změní se tím pro Tebe něco kromě týmového trička?

Áno, v tíme EOR som bol tak povediac od začiatku, kedy sa formoval tím a som rád, že som bol jeho súčasťou. Boli sme neskutočná partia. Taká malá rodinka, s ktorou som trávil kopu času popri práci a osobnom živote. Prinieslo mi to veľa skúseností, zážitkov a hlavne priateľstvo na celý život. Postupne však začali ľudia odchádzať a už to nebolo ako na začiatku. Čím viac bolo sponzorov, tým horšie vzťahy boli a to ma strašne vyčerpávalo. Nebol som stotožnený s niektorými názormi a preto sa naše cesty rozišli. Škoda, že nie najlepšie, ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Mám rád dobrú spoločnosť a snažím sa ňou i obklopovať. A tak sme traja bývalí členovia EOR a dvaja noví založili asociáciu OCRA Slovakia. Chceli by sme, aby združovala všetky prekážkové behy na Slovensku a podporovala ich spolu so všetkými športovcami, ktorí tejto mánii prepadli, ako samotní zakladatelia.  Štyria z nás, sme sa umiestňovali na popredných priečkach, tak nám napadlo vybrať ďalších troch kvalitných pretekárov s poriadnym potenciálom a založiť nový tím s názvom „Elite Team OCRA Slovakia“, ktorý bude reprezentovať spomínanú asociáciu. A tak vznikol nový tím. Zmena je pre mňa určite obrovská, máme za sebou už aj prvé sústredenie v Tatrách, na ktorom sme sa veľa nasmiali, potrénovali a prebrali budúcnosť tímu.
Celý rozhovor včetně kompletní fotogalerie najdete ve 3. čísle JUMP MAG.

No Comments

Post A Comment